Pokračujúca urbanizácia a rozvoj infraštruktúry, nadmerné využívanie prírodných zdrojov, znečistenie každého druhu a vnášanie exotických druhov zvierat do nášho ekosystému sú činitele, ktoré významne ohrozujú prírodnú rozmanitosť. Výsledkom je, že na celom európskom kontinente je ohrozených 42 % druhov cicavcov, 15 % druhov vtákov a 52 % druhov sladkovodných rýb. Okrem toho 1000 druhov rastlín je vážne ohrozených alebo im hrozí vyhynutie. So zámerom chrániť biodiverzitu a bojovať proti vyhynutiu druhov živočíchov a rastlín vytvorila Európska únia rozsiahlu sieť chránených území, sieť Natura 2000 a ochranu prírodnej rozmanitosti zaradila medzi ciele šiesteho akčného programu pre životné prostredie. Sú druhy zvierat a rastlín, ktoré sú v reálnom ohrození vyhynutia. Tieto zvieratá a rastliny sú zapísané v Červenej knihe ohrozených druhov a ich počet stále stúpa. Boli definované nasledujúce stupne ohrozenia. Kriticky ohrozené druhy, ako kondor kalifornský, sú tie čo vyhynú bez ľudskej pomoci. Ohrozené druhy živočíchov je hojný počet, ale ich populácia klesá. Ďalej sú to zriedkavé druhy živočíchov, ktorých je pomerne malý ale na svoj výskyt dostatočný počet – niesu v bezprostrednom ohrození. Vymieranie je dosť normálne v procese evolúcie a rozvoja sveta. Veľa druhov vymrelo už veľmi dávno, lebo neboli schopné prispôsobiť sa novej klíme, dravcom a prostrediu. Od roku 1600 sa vymieranie rapídne zvýšilo kvôli zásahom civilizácie do ekosystémov. Živočíchy vymierali aj kvôli tomu, že sa neadaptovali do stále sa meniacej prírody. Príčiny: Živočíchy vymierajú z rôznych príčin, ale najhlavnejšou príčinou je ničenie ich prirodzeného životného prostredia. Ničenie mokradín, erózia pôdy, výruby lesov (najviac v trópoch, kde dažďové pralesy vymiznú do roku 2000, ak bude výrub pokračovať takýmto tempom), urbanizácia zeme, stavby komunikácií a priehrad – to všetko sú príčiny úhynu živočíchov. Veľa živočíchov postihuje tzv. ostrovný syndróm – vytláčanie skupiny zvierat z ich pôvodného teritória do úplne iných, pre mnohé zvieratá neznesiteľných podmienok. Takto strácajú kontakt s ostatnými skupinami, geneticky sa degenerujú a znižuje sa ich odolnosť a schopnosť prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam. Tieto malé skupinky sú veľmi zraniteľné a niesu schopné udržať dostatočný počet. Už od roku 1600 sa zvýšil záujem o mäso, kožušinu a iné produkty zo zvierat. Výsledkom je ohrozenie, až vyhynutie druhov. Napríklad lov veľrýb na tuk a mäso ich doviedol na pokraj vyhynutia. Nosorožec africký lovený kvôli rohu je tiež vážne ohrozený. Mnoho ďalších zvierat je lovených pytliakmi a aj devastácia ich životného prostredia prispieva k ich zvýšenému úhynu. Rastliny sú ohrozované tzv. epidémiami, parazitmi a človekom. Napríklad mnoho brestov z ničoho nič vyschlo – epidémia napádajúca bresty a takýchto príkladov je viac. Je to spôsobené rôznymi chemicky kontaminovanými exhalátmi a skleníkový efekt robí tiež svoje. Úsilie o zastavenie úhynu. Niektoré súkromné organizácie a aj vlády štátov vyvíjajú úsilie o záchranu ub